BIOMECHANIKA CHODIDLA PRI ZMENE SMERU U ĽUDÍ S CHRONICKOU NESTABILITOU ČLENKA

Belgickí výskumníci sledovali, čo sa deje s chodidlom pri rýchlej 45° zmene smeru. Do prierezovej štúdie zaradili 69 rekreačne aktívnych mužov s priemerným vekom 25,4 roka: 22 malo chronickú nestabilitu členka, 24 prekonalo vyvrtnutie bez pretrvávajúcej nestability a 23 tvorilo kontrolnú skupinu.

Účastníci vykonávali naboso vopred známu zmenu smeru pri priemernej rýchlosti 3,45 m/s. Pohyb výskumníci zaznamenávali desiatimi kamerami, silovou a tlakovou platňou a viacsegmentovým modelom, ktorý hodnotil jednotlivé časti chodidla. Ultrazvukom navyše merali dva vnútorné svaly chodidla.

Výsledok bol menej nápadný, než sa očakávalo: medzi skupinami sa nezistili významné rozdiely v pohybe, momentoch, výkone ani práci kĺbov chodidla. Rozdiel sa však objavil pri brzdení. Vrchol zadnej zložky reakčnej sily podložky dosiahol pri chronickej nestabilite priemerne 32,0 % telesnej hmotnosti, u účastníkov po vyvrtnutí bez nestability 33,0 % a v kontrolnej skupine 38,2 %. Rozdiel medzi prvou a kontrolnou skupinou predstavoval 6,2 percentuálneho bodu; nižšia sila bola zachytená medzi 22 % a 46 % fázy kontaktu so zemou. 

Sila ohnutia palca bola tiež nižšia v oboch skupinách po prekonanom vyvrtnutí: 1,09 N/kg pri chronickej nestabilite a 1,07 N/kg u ľudí bez pretrvávajúcich príznakov oproti 1,35 N/kg v kontrolnej skupine. Veľkosť skúmaných svalov chodidla sa však medzi skupinami významne nelíšila. Z väčšieho svalu preto nemožno automaticky vyvodiť lepšiu stabilitu alebo funkciu.

Štúdia neoverovala účinnosť žiadneho ošetrenia. Zahŕňala iba mladých mužov, pohyb bol vopred očakávaný a vykonávaný submaximálnou rýchlosťou; výsledky preto nemožno automaticky preniesť na ženy, seniorov ani nečakané športové situácie. Viaceré výsledky boli navyše sekundárne alebo prieskumné. 

Pri odbornej konzultácii sa pýtam aj na to, či sa ťažkosti objavujú pri bežnej chôdzi, športovej záťaži alebo práve pri zmene smeru. Opakované vyvrtnutia či pocit podlamovania členka však nepatria iba do pedikérskeho ošetrenia – v takom prípade je namieste vyšetrenie u fyzioterapeuta alebo lekára.

Zdroj: https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1002/jfa2.70222