Stáva sa vám, že si pred letom začnete pravidelne krémovať chodidlá, no popraskané päty sa napriek tomu stále vracajú? Najskôr sa objaví suchý belavý okraj, neskôr drsná a zhrubnutá koža. Po niekoľkých dňoch v sandáloch alebo pri chôdzi naboso sa však na päte vytvoria jemné praskliny, ktoré pri došliapnutí štípu alebo bolia.
V tejto fáze už nejde iba o vzhľad chodidla. Praskliny môžu postupne preniknúť do hlbších vrstiev kože a vytvoriť ragády – bolestivé trhliny, ktoré môžu krvácať a stať sa vstupnou bránou pre infekciu.
Prečo päta nepraská iba pre nedostatok krému
Suchá koža päty je dôležitým faktorom, ale sama nevysvetľuje celý mechanizmus problému. Na okraji päty sa pri opakovanom tlaku a trení často vytvára hyperkeratóza, teda nadmerne zhrubnutá rohová vrstva kože. Pokožka sa týmto spôsobom snaží chrániť namáhané miesto. Problém nastáva, keď je zhrubnutá koža zároveň suchá, tvrdá a málo pružná.
Pri každom došliapnutí sa tukový vankúšik pod pätou stlačí a rozšíri do strán. Pružná koža tento pohyb zvládne, tvrdý lem hyperkeratózy však nedokáže dostatočne reagovať a začne sa štiepiť. Ragády preto vznikajú najčastejšie po obvode päty. Dlhé státie, vyššia telesná hmotnosť, chôdza po tvrdých povrchoch a obuv s otvorenou pätou bočné rozťahovanie ešte zvyšujú. Sandále a šľapky navyše pätu zo strán nepodopierajú, preto sa problém často výraznejšie prejaví práve v lete.
Popraskaná päta nie je len suchá koža. Je to miesto, kde pokožka prestala zvládať mechanické zaťaženie.
Od drsného okraja k hlbokej ragáde
Začiatok býva nenápadný. Koža na obvode päty stráca hladkosť, je belavá alebo žltkastá a na dotyk pôsobí tvrdšie. Neskôr sa v nej objavia jemné povrchové línie. Tie ešte nemusia bolieť, ale signalizujú, že pružnosť kože už nestačí na tlak vznikajúci pri chôdzi.
Bez vhodného ošetrenia sa praskliny pri každom došliapnutí mierne roztvárajú, predlžujú sa a prenikajú hlbšie. Keď zasiahnu citlivejšie vrstvy kože, objavuje sa ostrá bolesť, pálenie, krvácanie alebo obmedzovanie došľapu. Hlboké praskliny už nemožno považovať za bežný estetický nedostatok. Ragáda znamená porušenie kožnej bariéry a pri preniknutí nečistôt či mikroorganizmov môže vzniknúť zápal alebo infekcia. Osobitnú pozornosť si vyžadujú ľudia s diabetom, zníženou citlivosťou chodidiel, poruchami prekrvenia alebo oslabenou imunitou.
Domáce zásahy, ktoré problém často zhoršia
Najčastejšou chybou je snaha odstrániť všetku tvrdú kožu naraz. Agresívne pilníkovanie, strúhanie alebo rezanie žiletkou môže vytvoriť drobné poranenia a odstrániť aj vrstvu kože, ktorá je stále potrebná na ochranu chodidla. Popraskaná päta sa nesmie riešiť odrezaním čo najväčšieho množstva kože. To nie je dôkladné ošetrenie, ale nekontrolovaný zásah s rizikom poranenia a infekcie.
Nevhodné sú aj dlhé kúpele v horúcej vode. Koža síce bezprostredne po namočení pôsobí mäkšie, no dlhý kontakt s vodou môže narušiť jej ochrannú bariéru a následne zvýšiť vysušovanie. Problém nevyrieši ani občasné nanesenie bežného telového mlieka. Rizikové sú tiež exfoliačné ponožky, silné kyseliny a vysoké koncentrácie keratolytických látok použité na otvorenú alebo krvácajúcu ragádu. Urea či kyselina salicylová majú v starostlivosti o zhrubnutú kožu svoje miesto, ich koncentrácia a spôsob použitia však musia zodpovedať aktuálnemu stavu pokožky. Na porušenej koži môžu výrazne páliť a dráždiť.
Ako prebieha odborné ošetrenie popraskaných piat
Odborné ošetrenie nezačína frézou ani skalpelom, ale posúdením chodidla. Potrebné je zistiť, kde sa hyperkeratóza nachádza, aká je jej hrúbka, či sú praskliny iba povrchové alebo už zasahujú hlbšie a či sa v ich okolí nenachádza začervenanie, opuch alebo iný znak komplikácie. Sleduje sa tiež tvar päty, rozloženie tlaku, spôsob zaťaženia chodidla, nosená obuv a prípadné deformity. Ak sa odstráni iba viditeľná tvrdá koža, ale zostane rovnaké mechanické preťaženie, ragády sa veľmi pravdepodobne vytvoria znova.
Pri pedikérskom alebo podologickom ošetrení sa zhrubnutá koža redukuje kontrolovane a postupne. Cieľom nie je vytvoriť čo najmäkšiu pätu za každú cenu, ale odstrániť nadbytočnú hyperkeratózu, vyhladiť okraje prasklín a zároveň ponechať pokožke dostatočnú ochrannú vrstvu. Podľa stavu sa používajú vhodné frézy, odborné nástroje a zmäkčujúce prípravky. Príliš intenzívne brúsenie môže pokožku prehriať alebo nadmerne stenčiť, zatiaľ čo nedostatočné zníženie tvrdého lemu ponechá v koži napätie.
Pri hlbších ragádach môže byť potrebné miesto chrániť vhodným krytím, obmedziť roztváranie okrajov praskliny a znížiť tlak na pätu. Súčasťou odborného prístupu môže byť aj odporúčanie vhodnejšej obuvi, pätenky alebo iného spôsobu odľahčenia. Zníženie tlaku je zásadné, pretože ani kvalitný krém nedokáže odstrániť mechanickú príčinu praskania. Odborné posúdenie zároveň pomáha rozlíšiť bežnú hyperkeratózu od stavu, ktorý môže súvisieť s ekzémom, psoriázou, mykózou alebo celkovým ochorením. Pedikúra nemá zakrývať príznaky, ktoré si vyžadujú lekárske vyšetrenie.
Čo musí nasledovať doma, aby sa problém nevracal
Výsledok ošetrenia závisí aj od pravidelnej domácej starostlivosti. Jednorazová pedikúra dokáže znížiť tvrdú kožu a uvoľniť napätie v okolí ragád, nedokáže však dlhodobo nahradiť každodenné udržiavanie pružnosti pokožky. Na čisté a dôkladne osušené päty je vhodné pravidelne nanášať krém určený na suchú a zhrubnutú kožu chodidiel. Prípravky s ureou viažu vodu v rohovej vrstve a podľa koncentrácie pomáhajú aj postupne zmäkčovať prebytočný keratín. Na mierne suchú kožu postačuje jemnejšia starostlivosť, zatiaľ čo výrazná hyperkeratóza môže vyžadovať silnejší prípravok odporučený podľa konkrétneho stavu chodidla.
Krém je vhodné aplikovať po krátkom umytí a dôkladnom osušení. Pri veľmi suchej pokožke možno večernú starostlivosť doplniť mastnejším ochranným prípravkom a bavlnenými ponožkami. Krém sa však nemá nanášať medzi prsty, kde by nadmerná vlhkosť mohla podporovať maceráciu kože a vytvoriť vhodné podmienky na vznik infekcie.
Počas hojenia je vhodné obmedziť chôdzu naboso po tvrdom povrchu a dlhé nosenie šľapiek alebo sandálov bez opory päty. Vhodnejšia je stabilná obuv, ktorá pätu drží, tlmí nárazy a znižuje jej rozširovanie do strán. Domáce pilníkovanie má byť jemné a zhrubnutá koža sa má odstraňovať postupne. Ak po pilníkovaní zostáva pokožka začervenaná, páli alebo je citlivá na dotyk, zásah bol príliš intenzívny. Žiletky, nožnice a ostré škrabky na domácu starostlivosť nepatria.
Interval odborného ošetrenia sa neurčuje podľa pevného kalendára, ale podľa rýchlosti tvorby hyperkeratózy, hĺbky ragád, zaťaženia chodidla a kvality domácej starostlivosti. Pri sklone k opakovanému praskaniu je rozumnejšie ošetriť pätu ešte pred vznikom bolesti než opakovane riešiť otvorené trhliny.
Kedy už pedikúra nestačí
Krvácanie, hnisavý alebo mokvajúci výtok, rastúce začervenanie, opuch, teplo v okolí praskliny a výrazná bolesť sú signály, pri ktorých je potrebné lekárske posúdenie. Vyšetrenie sa nemá odkladať ani pri praskline, ktorá sa napriek správnej starostlivosti nehojí alebo sa rýchlo zhoršuje.
Ľudia s diabetom, neuropatiou, poruchou prekrvenia alebo výrazne zníženou citlivosťou by nemali hlboké praskliny ošetrovať svojpomocne. Aj malé poranenie môže zostať bez bolesti, postupne sa zhoršovať a byť spozorované príliš neskoro.
Popraskané päty riešte skôr, než začnú určovať každý krok
Popraskané päty sa zvyčajne nevytvoria zo dňa na deň. Predchádza im obdobie suchosti, tvrdnutia a postupnej straty pružnosti kože. Práve vtedy sa dá problém riešiť najjednoduchšie – odborným znížením hyperkeratózy, správnou domácou starostlivosťou a obmedzením faktorov, ktoré pätu nadmerne zaťažujú.
Čím skôr sa zníži tlak a obnoví pružnosť kože, tým menší priestor dostane prasklina na ďalšie prehlbovanie.
Ak sú päty výrazne zhrubnuté, praskliny sa opakovane vracajú alebo už pri chôdzi bolia, je vhodné objednať sa na odborné ošetrenie. Stav chodidiel sa posúdi podľa skutočnej hĺbky problému a ďalší postup sa nastaví tak, aby neriešil iba viditeľnú prasklinu, ale aj dôvod jej vzniku.
